Početné štúdie už poukázali na fyziologické benefity meditácie. Posledná pochádza z Harvard University, kedy výskumníci počas ôsmych týždňov v Massachusetts General Hospital (MGH) skúmali vplyv meditácie na šedú mozgovú kôru. Zistili, že mozgová kôra sa počas ôsmych týždňov doslova ,,prestavala“. Ide o vôbec prvú štúdiu, ktorá preukázala, že meditácia vytvára zmeny v priebehu času v šedej hmote mozgu.
,,Hoci praktizovanie meditácie je spojené s pocitom pokoja a fyzickou relaxáciu, jej praktikanti dlho tvrdili, že meditácia poskytuje aj kognitívne a psychologické benefity, ktoré pretrvávajú po celý deň. Táto štúdia ukazuje, že zmeny v štruktúre mozgu môžu byť základom pre niektoré z týchto tvrdení a pritom nejde len o to, že sa ľudia cítia lepšie kvôli času strávenému odpočinkom,“ tvrdí Sara Lazar z MGH, psychiatrického výskumného programu Harvard Medical School.
,,Je fascinujúce vidieť plasticitu mozgu. Praktizovanie meditácie môže hrať aktívnu úlohu pri zmenách v mozgu a môže zvýšiť našu pohodu a kvalitu života. Iné štúdie u rôznych populácií pacientov ukázali, že meditácia môže dosiahnuť významné zlepšenie rôznych symptómov. Našou úlohou je preskúmať skryté mechanizmy v mozgu, ktoré tieto zmeny uľahčujú,“ hovorí Britta Hölzel, prvá autorka štúdie a výskumná pracovníčka v MGH na Giessen University v Nemecku.
Štúdia vychádza z výskumov na Benson-Henry Institute for Mind Body Medicine v Massachusetts General Hospital (MGH) a v Beth Israel Deaconess Medical Center (BIDMC). Ide o vôbec prvú štúdiu, v ktorej sa skúmalo použitie ,,relaxačnej reakcie“ pri ochoreniach črevného systému. Ako prvá zároveň skúmala genomické efekty relaxačných reakcií u jedincov s nejakou poruchou. Táto štúdia bola publikovaná v odbornom časopise PLoS ONE.
Obe uvedené štúdie a všetky ostatné zdokumentované zdravotné výhody meditácie otvárajú priestor pre ďalší výskum, ktorý posúdi prínos meditácie v širokej škále ochorení. Výsledky naznačujú možnosti pre ďalší výskum a implementáciu týchto zistení v širšej skupine pacientov s chorobou gastrointestinálneho traktu.
Niektoré štúdie zistili, že techniky zvládania stresu a iné psychologické intervencie môžu pomôcť pacientom s IBS (syndróm dráždivého čreva), prinajmenšom v krátkodobom horizonte. Výsledky pri IBD (zápalové ochorenie čriev) sú menej zrejmé, ale niektoré štúdie naznačujú potenciálne výhody.
,,Čo je nezvyčajné na našej štúdii je ukážka vplyvu myseľ/telo na gény kontrolujúce zápalové faktory, o ktorých je známe, že hrajú významnú úlohu pri IBD a možno aj pri IBS,“ hovorí Brandon Kuo z MGH Department of Medicine a hlavný autor štúdie.
IBS a IBD sú chronické stavy s podobnými príznakmi, ktoré zahŕňajú bolesti brucha a zmeny vo funkcii čriev. IBD zahŕňa ulceróznu kolitídu a Crohnovu chorobu, ktorá vedie k závažným zápalom v celom gastrointestinálnom trakte alebo jeho časti. Veda zistila, že stres zosilňuje tieto príznaky, čo je dôvod, prečo má štúdia o meditácii a uvedených ochoreniach taký veľký význam.
Relaxačné reakcie boli predmetom niekoľkých štúdií, ktoré jasne ukazujú, že indukované meditácie priamo ovplyvňujú fyziologické faktory, ako je spotreba kyslíka, srdcová frekvencia, krvný tlak, miera stresu a úzkosti. Prvýkrát boli opísané pred viac ako 40 rokmi Herbertom Bensonom, riaditeľom emeritného Benson-Henry Inštitútu a spoluautorom štúdie prezentovanej v tomto článku.
Do štúdie bolo zapojených 48 dospelých účastníkov, pričom 19 z nich bol diagnostikovaný IBS a 29 z nich IBD. Raz týždenne absolvovali tréning relaxačnej reakcie, ktorú aplikovali aj v domácom prostredí každý deň po dobu 15 – 20 minút. Štúdia trvala deväť týždňov a bola zameraná na zníženie stresu, kognitívne schopnosti a zlepšenie zdravia.
U oboch skupín pacientov s IBS aj s IBD sa účasťou v programe myseľ/telo výrazne zlepšili príznaky súvisiace s ochorením, úzkosť a celková kvalita života nielen na konci sledovaného obdobia, ale aj o tri týždne neskôr. Aj keď nedošlo k žiadnym významným zmenám v zápalových príznakoch ani pri jednej skupine účastníkov, zmeny vo výzore boli pozorované pri takmer 200 génoch u účastníkov s IBS a pri viac ako 1 000 génoch u pacientov s IBD. O mnohých z týchto génov so zmeneným výzorom je známe, že prispievajú k dráham týkajúcich sa stresových reakcií a zápalov.
Ďalším častým omylom je, že pri meditácii sa musíte pokúsiť vyprázdniť si myseľ. Keď meditujete, nemusíte sa snažiť o ,,prázdnu“ myseľ. Namiesto toho sa snažte nechať myšlienky, pocity a emócie voľne plynúť. Nikdy ich nesúďte, len ich nechajte prichádzať a odchádzať v pokoji. Človek tiež nemusí pol hodinu sedieť a meditovať. Do meditácie môže byť zapojený, kým je na prechádzke alebo tesne predtým, než zaspí. Po celý deň môže odolať súdeniu svojich myšlienok a nechať ich len prúdiť alebo byť v neustálom stave pokoja. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia existuje viac ako jeden spôsob meditácie.
,,Budete musieť pochopiť jednu z najzásadnejších vecí o meditácii: že žiadna metóda nevedie k meditácii. Tzv. staré metódy a nové vedecké metódy sú rovnaké, pokiaľ ide o meditácie. Meditácia nie je vedľajší produkt nejakej metódy. Meditácia sa deje mimo myseľ. Žiadna metóda nemôže ísť nad rámec mysle.“ - Osho
Zdroj: www.collective-evolution.com
,,Hoci praktizovanie meditácie je spojené s pocitom pokoja a fyzickou relaxáciu, jej praktikanti dlho tvrdili, že meditácia poskytuje aj kognitívne a psychologické benefity, ktoré pretrvávajú po celý deň. Táto štúdia ukazuje, že zmeny v štruktúre mozgu môžu byť základom pre niektoré z týchto tvrdení a pritom nejde len o to, že sa ľudia cítia lepšie kvôli času strávenému odpočinkom,“ tvrdí Sara Lazar z MGH, psychiatrického výskumného programu Harvard Medical School.
Zmeny v mozgu vyvolané meditáciou
Štúdia analyzovala obrazy magnetickej rezonancie (MRI) mozgu 16 účastníkov dva týždne pred začiatkom štúdie a po jej ukončení. Analýza MRI obrazov sa zamerala na tie oblasti, pri ktorých boli s meditáciou spojené rozdiely zistené v predchádzajúcich štúdiách. Išlo najmä o zvýšenú hustotu šedej hmoty v hipokampe, ktorá je dôležitá pre schopnosť učenia a pamäte a takisto sa spája so sebauvedomením, súcitom a sebapozorovaním. Účastníci štúdie boli zapojení do meditačných techník každý deň po dobu približne 30 minút. Praktizovanie meditácie zahŕňalo zvukové nahrávky navodzujúce meditáciu, nekritické uvedomenie vnemov, pocitov a stavu mysle.,,Je fascinujúce vidieť plasticitu mozgu. Praktizovanie meditácie môže hrať aktívnu úlohu pri zmenách v mozgu a môže zvýšiť našu pohodu a kvalitu života. Iné štúdie u rôznych populácií pacientov ukázali, že meditácia môže dosiahnuť významné zlepšenie rôznych symptómov. Našou úlohou je preskúmať skryté mechanizmy v mozgu, ktoré tieto zmeny uľahčujú,“ hovorí Britta Hölzel, prvá autorka štúdie a výskumná pracovníčka v MGH na Giessen University v Nemecku.
Meditácia a jej vplyv na ochorenia črevného systému
Výskumníci z Harvardu zverejnili aj ďalšiu štúdiu, ktorá ukazuje, že meditácia môže mať významný vplyv na klinické symptómy gastrointestinálnych porúch, syndróm dráždivého čreva (IBS) a zápalové ochorenie čriev (IBD). Štúdia ukázala, že vyvolanie relaxačnej reakcie (telesného stavu hlbokého pokoja, ktorý mení fyzikálne a emocionálne reakcie stresu) je pri uvedených ochoreniach veľmi nápomocné.Štúdia vychádza z výskumov na Benson-Henry Institute for Mind Body Medicine v Massachusetts General Hospital (MGH) a v Beth Israel Deaconess Medical Center (BIDMC). Ide o vôbec prvú štúdiu, v ktorej sa skúmalo použitie ,,relaxačnej reakcie“ pri ochoreniach črevného systému. Ako prvá zároveň skúmala genomické efekty relaxačných reakcií u jedincov s nejakou poruchou. Táto štúdia bola publikovaná v odbornom časopise PLoS ONE.
Obe uvedené štúdie a všetky ostatné zdokumentované zdravotné výhody meditácie otvárajú priestor pre ďalší výskum, ktorý posúdi prínos meditácie v širokej škále ochorení. Výsledky naznačujú možnosti pre ďalší výskum a implementáciu týchto zistení v širšej skupine pacientov s chorobou gastrointestinálneho traktu.
Niektoré štúdie zistili, že techniky zvládania stresu a iné psychologické intervencie môžu pomôcť pacientom s IBS (syndróm dráždivého čreva), prinajmenšom v krátkodobom horizonte. Výsledky pri IBD (zápalové ochorenie čriev) sú menej zrejmé, ale niektoré štúdie naznačujú potenciálne výhody.
,,Čo je nezvyčajné na našej štúdii je ukážka vplyvu myseľ/telo na gény kontrolujúce zápalové faktory, o ktorých je známe, že hrajú významnú úlohu pri IBD a možno aj pri IBS,“ hovorí Brandon Kuo z MGH Department of Medicine a hlavný autor štúdie.
IBS a IBD sú chronické stavy s podobnými príznakmi, ktoré zahŕňajú bolesti brucha a zmeny vo funkcii čriev. IBD zahŕňa ulceróznu kolitídu a Crohnovu chorobu, ktorá vedie k závažným zápalom v celom gastrointestinálnom trakte alebo jeho časti. Veda zistila, že stres zosilňuje tieto príznaky, čo je dôvod, prečo má štúdia o meditácii a uvedených ochoreniach taký veľký význam.
Relaxačné reakcie boli predmetom niekoľkých štúdií, ktoré jasne ukazujú, že indukované meditácie priamo ovplyvňujú fyziologické faktory, ako je spotreba kyslíka, srdcová frekvencia, krvný tlak, miera stresu a úzkosti. Prvýkrát boli opísané pred viac ako 40 rokmi Herbertom Bensonom, riaditeľom emeritného Benson-Henry Inštitútu a spoluautorom štúdie prezentovanej v tomto článku.
Do štúdie bolo zapojených 48 dospelých účastníkov, pričom 19 z nich bol diagnostikovaný IBS a 29 z nich IBD. Raz týždenne absolvovali tréning relaxačnej reakcie, ktorú aplikovali aj v domácom prostredí každý deň po dobu 15 – 20 minút. Štúdia trvala deväť týždňov a bola zameraná na zníženie stresu, kognitívne schopnosti a zlepšenie zdravia.
U oboch skupín pacientov s IBS aj s IBD sa účasťou v programe myseľ/telo výrazne zlepšili príznaky súvisiace s ochorením, úzkosť a celková kvalita života nielen na konci sledovaného obdobia, ale aj o tri týždne neskôr. Aj keď nedošlo k žiadnym významným zmenám v zápalových príznakoch ani pri jednej skupine účastníkov, zmeny vo výzore boli pozorované pri takmer 200 génoch u účastníkov s IBS a pri viac ako 1 000 génoch u pacientov s IBD. O mnohých z týchto génov so zmeneným výzorom je známe, že prispievajú k dráham týkajúcich sa stresových reakcií a zápalov.
Ako meditovať
Mylné predstavy o meditácii tvrdia, že ľudia musia sedieť určitým spôsobom alebo niečo robiť v snahe dosiahnuť rôzne výhody, ktoré môže meditácia poskytnúť. Jediné, čo však musíte urobiť, je umiestniť sa do polohy, ktorá je pre vás najpohodlnejšia. Môže to byť v sede so skríženými nohami, poležiačky v posteli, na gauči a pod.Ďalším častým omylom je, že pri meditácii sa musíte pokúsiť vyprázdniť si myseľ. Keď meditujete, nemusíte sa snažiť o ,,prázdnu“ myseľ. Namiesto toho sa snažte nechať myšlienky, pocity a emócie voľne plynúť. Nikdy ich nesúďte, len ich nechajte prichádzať a odchádzať v pokoji. Človek tiež nemusí pol hodinu sedieť a meditovať. Do meditácie môže byť zapojený, kým je na prechádzke alebo tesne predtým, než zaspí. Po celý deň môže odolať súdeniu svojich myšlienok a nechať ich len prúdiť alebo byť v neustálom stave pokoja. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia existuje viac ako jeden spôsob meditácie.
,,Budete musieť pochopiť jednu z najzásadnejších vecí o meditácii: že žiadna metóda nevedie k meditácii. Tzv. staré metódy a nové vedecké metódy sú rovnaké, pokiaľ ide o meditácie. Meditácia nie je vedľajší produkt nejakej metódy. Meditácia sa deje mimo myseľ. Žiadna metóda nemôže ísť nad rámec mysle.“ - Osho
Zdroj: www.collective-evolution.com
