Človek sa v praxi stretáva s rôznymi ľuďmi, ich názormi, filozofiami, prístupom k sebe samotnému a následne i k okolitému svetu. Skutočne sme rozliční, rozličnejší než sa zdá a pritom vo svojej podstate podobní. Ak si odmyslíme náš mentálny svet, spôsob uvažovania a úlohu ega, ktoré nás odlišuje a odčleňuje od ostatných, máme základ rovnaký. Túžime po láske, pozornosti, starostlivosti, po nehe a hraniciach.
Každý z nás o to žiada rôznym spôsobom a na základe neho aj vyhľadáva spôsob ošetrenia, liečby a starostlivosti o zdravie. Na rozdielnosti ľudí nie je nič zlé, práve vďaka nej je náš svet rozmanitý a farebný.
O čo sa vlastne opiera tradičná čínska medicína? V skutočnosti má veľmi ďaleko od okultizmu či šamanizmu, ako sa môžu niektorí domnievať a už vôbec sa „neklania cudzím bohom“.
Jej základom je filozofia jin a jangu, teda mužského a ženského princípu vo svete, princípu duality a neustále sa striedajúcich prírodných a prirodzených síl, ktoré pôsobia, či už to chceme alebo nie, nielen „vonku“, „v prírode“, ale i v nás samotných.
Jin – ženský princíp je znázorňovaný v tradičnej monáde čiernou farbou, predstavuje pokoj, stabilitu, pomalosť, chlad, matériu, krv, smer síl pôsobiacich nadol, relaxáciu, dostredivý princíp, koncentrácia, vnútro buniek a mediálnu časť tela. Z ročných období je to tá doba, kedy príroda sťahuje svoje sily do seba, teda jeseň a zima.
Jang - princíp mužský, dynamický, predstavuje aktivitu, teplo, expanziu, bojovnosť, medzibunečný priestor, v tele fyziologické a biochemické modely, odstredivý princíp, laterálnu časť tela a z ročných období sa jedná o jar a leto, kedy v prírode všetko rastie a kvitne.
Dynamická rovnováha znamená, že nič nemôže byť iba jinové alebo iba jangové. Čiže aj keď je niekto ženou, zdedil po matke ženskú časť a po otcovi mužskú časť a zaiste vo svojom živote musí uplatňovať aj mužskú energiu, ktorá umožňuje rast, či už telesný, ale aj mentálny a spirituálny, dodá priestor vymedzením si svojich hraníc, objavením vlastnej autority, priebojnosti. Na druhej strane sú mnohé ženy dnes tlačené systémom do toho, aby prejavovali viacej svoju mužskú časť.
Predstavme si napríklad ženu, ktorá pôsobí na vyššom poste jednej z veľkých poisťovní, spolupracuje viacej s mužmi, pracuje s číslami, musí sa rozhodovať rýchlo a času má málo, niekedy sa dokonca nestíha ani naobedovať. Keďže má sedavé zamestnanie a je z práce a nedostatku denného svetla plná napätia, večer si ide zabehať, či vysadne na bicykel, alebo zájde do posilňovne. Samozrejme, na tom nie je nič zlé. No žena dlhodobo podporuje svoju aktívnu, dynamickú zložku, ktorú nevyvažuje iracionálnym spôsobom fungovania a odpočinkom. Po čase sa môže stať, že keď už konečne bude mať priestor pre dieťatko, nebude sa jej dariť otehotnieť. Terapiou podľa TČM sa práve otvoria možnosti k posilneniu jej ženskej stránky osobnosti.
Čínska medicína sa opiera o prirodzený chod prírodných síl, ktoré sledovali nielen čínski mudrci ale aj naši predkovia. Žiaľ, dávne bylinné receptúry sa u nás stratili prenasledovaním a upaľovaním ľudí i textov, kým v Číne sa tieto poznatky zachovali a z daného dôvodu mnohí terapeuti využívajú práve čínsku fytoterapiu. Čím hlbšie totiž človek napríklad preniká do princípov liečenia pomocou bylín a porovnáva ich účinky, tým viacej zisťuje, že na „dopĺňanie krvi či jin“ sa používajú korene rastlín, ktoré u nás nie sú pre dané účely ani empiricky prebádané (resp. dané informácie sa stratili v priebehu vekov) a nie sú ani technologicky spracovávané.
V rámci čínskej medicíny sa ďalej využíva aj systém energetických dráh, ktorý rovnako ako byliny nepredstavuje žiaden hogo-fogo systém. Energetické dráhy a body na nich sú prístrojmi merateľné a vykazujú iné napätie než tie časti tela, kade neprebiehajú. Jedná sa o systém, ktorý má vlastnú anatómiu a fyziológiu a svojou biodynamikou ovplyvňuje prúdenie krvi, lymfy, šírenie nervových vzruchov a povrch fascií, ktoré obaľujú a tvoria svaly. Následne teda ovplyvňujú fyziológiu orgánov a ich procesy. Je nutné uviesť, že tradičná čínska medicína je štúdium na celý život, v Číne sa študuje dennou formou štúdia na univerzitách po dobu šesť rokov a traduje sa, že kým štúdium akupunktúry je na jeden život, fytoterapia na tri.
TČM teda treba chápať ako medicínu, u ktorej terapeut na základne vstupného vyšetrenia, ktoré pozostáva zo štrukturovaného rozhovoru, diagnostiky podľa jazyka, diagnostiky podľa pulzu, pozorovania tela a palpácii dôležitých akupunktúrnych bodov a dráh, stanovuje diagnózu podľa TČM. Následne potom terapeut navrhuje spôsob liečby a vyjadruje sa k možnostiam liečby.
V závere je nutné uviesť, že čínska medicína nie je všeliekom na všetky ochorenia, aj keď môže pomôcť v prípadoch, v ktorých je západná medicína bezradná. V prípade onkologických a autoimunitných ochorení vie výrazne zlepšiť kvalitu života a je vnímaná ako podporná terapia.
Za tím Medante
Každý z nás o to žiada rôznym spôsobom a na základe neho aj vyhľadáva spôsob ošetrenia, liečby a starostlivosti o zdravie. Na rozdielnosti ľudí nie je nič zlé, práve vďaka nej je náš svet rozmanitý a farebný.
O čo sa vlastne opiera tradičná čínska medicína? V skutočnosti má veľmi ďaleko od okultizmu či šamanizmu, ako sa môžu niektorí domnievať a už vôbec sa „neklania cudzím bohom“.
Jej základom je filozofia jin a jangu, teda mužského a ženského princípu vo svete, princípu duality a neustále sa striedajúcich prírodných a prirodzených síl, ktoré pôsobia, či už to chceme alebo nie, nielen „vonku“, „v prírode“, ale i v nás samotných.
Jin – ženský princíp je znázorňovaný v tradičnej monáde čiernou farbou, predstavuje pokoj, stabilitu, pomalosť, chlad, matériu, krv, smer síl pôsobiacich nadol, relaxáciu, dostredivý princíp, koncentrácia, vnútro buniek a mediálnu časť tela. Z ročných období je to tá doba, kedy príroda sťahuje svoje sily do seba, teda jeseň a zima.
Jang - princíp mužský, dynamický, predstavuje aktivitu, teplo, expanziu, bojovnosť, medzibunečný priestor, v tele fyziologické a biochemické modely, odstredivý princíp, laterálnu časť tela a z ročných období sa jedná o jar a leto, kedy v prírode všetko rastie a kvitne.
Dynamická rovnováha znamená, že nič nemôže byť iba jinové alebo iba jangové. Čiže aj keď je niekto ženou, zdedil po matke ženskú časť a po otcovi mužskú časť a zaiste vo svojom živote musí uplatňovať aj mužskú energiu, ktorá umožňuje rast, či už telesný, ale aj mentálny a spirituálny, dodá priestor vymedzením si svojich hraníc, objavením vlastnej autority, priebojnosti. Na druhej strane sú mnohé ženy dnes tlačené systémom do toho, aby prejavovali viacej svoju mužskú časť.
Predstavme si napríklad ženu, ktorá pôsobí na vyššom poste jednej z veľkých poisťovní, spolupracuje viacej s mužmi, pracuje s číslami, musí sa rozhodovať rýchlo a času má málo, niekedy sa dokonca nestíha ani naobedovať. Keďže má sedavé zamestnanie a je z práce a nedostatku denného svetla plná napätia, večer si ide zabehať, či vysadne na bicykel, alebo zájde do posilňovne. Samozrejme, na tom nie je nič zlé. No žena dlhodobo podporuje svoju aktívnu, dynamickú zložku, ktorú nevyvažuje iracionálnym spôsobom fungovania a odpočinkom. Po čase sa môže stať, že keď už konečne bude mať priestor pre dieťatko, nebude sa jej dariť otehotnieť. Terapiou podľa TČM sa práve otvoria možnosti k posilneniu jej ženskej stránky osobnosti.
Čínska medicína sa opiera o prirodzený chod prírodných síl, ktoré sledovali nielen čínski mudrci ale aj naši predkovia. Žiaľ, dávne bylinné receptúry sa u nás stratili prenasledovaním a upaľovaním ľudí i textov, kým v Číne sa tieto poznatky zachovali a z daného dôvodu mnohí terapeuti využívajú práve čínsku fytoterapiu. Čím hlbšie totiž človek napríklad preniká do princípov liečenia pomocou bylín a porovnáva ich účinky, tým viacej zisťuje, že na „dopĺňanie krvi či jin“ sa používajú korene rastlín, ktoré u nás nie sú pre dané účely ani empiricky prebádané (resp. dané informácie sa stratili v priebehu vekov) a nie sú ani technologicky spracovávané.
V rámci čínskej medicíny sa ďalej využíva aj systém energetických dráh, ktorý rovnako ako byliny nepredstavuje žiaden hogo-fogo systém. Energetické dráhy a body na nich sú prístrojmi merateľné a vykazujú iné napätie než tie časti tela, kade neprebiehajú. Jedná sa o systém, ktorý má vlastnú anatómiu a fyziológiu a svojou biodynamikou ovplyvňuje prúdenie krvi, lymfy, šírenie nervových vzruchov a povrch fascií, ktoré obaľujú a tvoria svaly. Následne teda ovplyvňujú fyziológiu orgánov a ich procesy. Je nutné uviesť, že tradičná čínska medicína je štúdium na celý život, v Číne sa študuje dennou formou štúdia na univerzitách po dobu šesť rokov a traduje sa, že kým štúdium akupunktúry je na jeden život, fytoterapia na tri.
TČM teda treba chápať ako medicínu, u ktorej terapeut na základne vstupného vyšetrenia, ktoré pozostáva zo štrukturovaného rozhovoru, diagnostiky podľa jazyka, diagnostiky podľa pulzu, pozorovania tela a palpácii dôležitých akupunktúrnych bodov a dráh, stanovuje diagnózu podľa TČM. Následne potom terapeut navrhuje spôsob liečby a vyjadruje sa k možnostiam liečby.
V závere je nutné uviesť, že čínska medicína nie je všeliekom na všetky ochorenia, aj keď môže pomôcť v prípadoch, v ktorých je západná medicína bezradná. V prípade onkologických a autoimunitných ochorení vie výrazne zlepšiť kvalitu života a je vnímaná ako podporná terapia.
Za tím Medante
