Presvedčenie. Slovo, za ktorým môže byť toľko predstáv...
Presvedčenie ako názor, predstava, dogma, predsudok, postoj, program, viera...
Slovo, ktoré môže pôsobiť pozitívne i negatívne - na naše postoje, vnímanie, chápanie sveta, ľudí, seba...
Ale kedy na nás presvedčenie naozaj vplýva? Kedy pôsobí? Keď sa s ním stotožníme, keď tomu slovu/presvedčeniu uveríme.
Ak vplýva pozitívne, možno si povieme „nie je čo riešiť“ (ako hovorí jedna reklama), ak na nás pôsobí negatívne, už to vnímame ako „problém“ - ale kto alebo čo rozhoduje o tom, čo je plus a čo mínus?
Možno si poviete: „veď predsa naše pocity a emócie!“ Áno, naše telo nám v tom veľmi dobre pomáha práve cez tieto vnemy – presne cítime, v akej situácii, s akými ľuďmi je nám dobre alebo naopak. Ale, čo ak i naše pocity a emócie sú „len“ odpoveďou nášho tela práve na to „slovo“, ktorému sme uverili? Uverili v detstve, v rodine, v škole, v práci, v spoločnosti apod. Točíme sa v kruhu...?
Vo svojej terapeutickej praxi sa často stretávam s rôznymi presvedčeniami a s ich rôznym vplyvom. Niektoré si klienti v sebe uvedomujú - viac či menej, mnohé vôbec.
V inom prípade sme s klientom odhalili rôzne uvedomované aj skryté presvedčenia, ktoré daná osoba často počula v detstve od svojej blízkej dôležitej osoby. Vytvorila si tak sebaobraz neschopného, nešikovného a nemilovaného človeka, ktorý strpčoval a zaťažoval jej život aj v dospelosti.
Je úžasné (a cítim v sebe vďačnosť za to, že môžem byť pri tom), keď klient zo seba uvoľní ťažobu stotožnenia sa s rôznymi presvedčeniami – a môže život zažívať uvoľnene, slobodne – a vďaka uvedomeniu môže vystúpiť z kruhu...
Presvedčenie ako názor, predstava, dogma, predsudok, postoj, program, viera...
Slovo, ktoré môže pôsobiť pozitívne i negatívne - na naše postoje, vnímanie, chápanie sveta, ľudí, seba...
Ale kedy na nás presvedčenie naozaj vplýva? Kedy pôsobí? Keď sa s ním stotožníme, keď tomu slovu/presvedčeniu uveríme.
Ak vplýva pozitívne, možno si povieme „nie je čo riešiť“ (ako hovorí jedna reklama), ak na nás pôsobí negatívne, už to vnímame ako „problém“ - ale kto alebo čo rozhoduje o tom, čo je plus a čo mínus?
Možno si poviete: „veď predsa naše pocity a emócie!“ Áno, naše telo nám v tom veľmi dobre pomáha práve cez tieto vnemy – presne cítime, v akej situácii, s akými ľuďmi je nám dobre alebo naopak. Ale, čo ak i naše pocity a emócie sú „len“ odpoveďou nášho tela práve na to „slovo“, ktorému sme uverili? Uverili v detstve, v rodine, v škole, v práci, v spoločnosti apod. Točíme sa v kruhu...?
Vo svojej terapeutickej praxi sa často stretávam s rôznymi presvedčeniami a s ich rôznym vplyvom. Niektoré si klienti v sebe uvedomujú - viac či menej, mnohé vôbec.
Z mnohých terapeutických prípadov by som rád v tomto článku niektoré spomenul:
Na sedenie prišla mladá žena, mala už jedno dieťa (chlapčeka), no už zopár rokov nemohla donosiť ďalšie dieťa - prekonala dva spontánne potraty. Počas svojich sedení s prekvapením v sebe odhalila silný vplyv presvedčení, ktoré vnímala vo svojej rodine, ako napr.: ženy sú menej ako muži, sú menejcenné, nestoja za nič apod. Po ich uvedomení, spracovaní a vyčistení v terapeutickom procese sa cítila veľmi oslobodená a uvoľnená. Po istom čase znovu otehotnela a narodilo sa jej krásne zdravé dievčatko...V inom prípade sme s klientom odhalili rôzne uvedomované aj skryté presvedčenia, ktoré daná osoba často počula v detstve od svojej blízkej dôležitej osoby. Vytvorila si tak sebaobraz neschopného, nešikovného a nemilovaného človeka, ktorý strpčoval a zaťažoval jej život aj v dospelosti.
Je úžasné (a cítim v sebe vďačnosť za to, že môžem byť pri tom), keď klient zo seba uvoľní ťažobu stotožnenia sa s rôznymi presvedčeniami – a môže život zažívať uvoľnene, slobodne – a vďaka uvedomeniu môže vystúpiť z kruhu...
