Výskumníci z University of Virginia School of Medicine (Charlottesville, Virginia, USA) prišli na ohromujúci objav, ktorý zmení pohľad na prepojenosť mozgu a ochorení. Zistili, že mozog je priamo spojený s imunitným systémom vďaka cievam, ktoré boli až doposiaľ považované za neexistujúce.
,,Neveril som, že by sa v tele mohli nachádzať štruktúry, o ktorých by sme ešte nevedeli. Myslel som si, že celé telo už bolo zmapované,“ povedal Jonathan Kipnis, profesor katedry neurovedy a riaditeľ Univerzitného centra pre mozgovú imunológiu a neurogliu.
Skutočný význam tohto objavu spočíva v jeho dôsledkoch na výskum a liečbu neurologických ochorení od autizmu cez Alzheimerovu chorobu až po sklerózu multiplex. Kipnis tvrdí, že výskumní pracovníci sa už nebudú musieť pýtať otázky typu ,,Ako môžeme študovať imunitnú reakciu mozgu?" alebo ,,Prečo majú pacienti so sklerózou multiplex napadnutý imunitný systém?“.
Mozog je ako každé iné tkanivo pripojený k periférnemu imunitnému systému prostredníctvom meningeálnych lymfatických ciev. To znamená, že pri každom neurologickom ochorení, ktoré obsahuje imunitnú zložku, môžu tieto cievy zohrávať významnú úlohu.
Keď sa o objave prvýkrát dozvedel Kevin Lee, ktorý predsedá Katedre neurovedy, povedal, že je nutné prepísať učebnice. O lymfatickom systéme pre centrálny nervový systém totiž nikto doposiaľ nevedel. Aj preto výskumníci previedli ďalšie štúdie, aby podporili objav. ,,Odteraz sa zásadne zmení spôsob, akým ľudia pozerajú na vzťah medzi centrálnym nervovým systémom a imunitným systémom,“ tvrdí Lee.
Objav bol umožnený prácou Antoine Louveau, spolupracovníka v Kipnisovom laboratóriu, vďaka ktorej bolo umožnené preskúmať cievy ako celok. ,,Živé zobrazenie týchto ciev bolo kľúčové k preukázaniu ich funkcie,“ poznamenal Kipnis. Chválil aj fenomenálne chirurgické zručnosti Igora Smirnova, vedeckého pracovníka v Kipnisovom laboratóriu, ktorého práca bola rozhodujúca pre úspech štúdie.
Neočakávaná prítomnosť lymfatických ciev vyvoláva obrovské množstvo otázok o fungovaní mozgu a chorobách, ktoré ho trápia ako napr. Alzheimerova choroba. ,,Pri Alzheimerovej chorobe sú v mozgu nahromadené veľké proteínové časti. Myslíme si, že môžu byť hromadené, pretože nie sú účinne odstránené týmito cievami,“ tvrdí Kipnis. Cievy vyzerajú s pribúdajúcim vekom inak, takže preskúmanie úlohy, ktorú zohrávajú v procese starnutia, je pre vedcov ďalšou výzvou. Obrovská rada neurologických chorôb ako autizmus alebo roztrúsená skleróza musí byť znovu posudzovaná na základe prítomnosti ciev, o ktorých veda tvrdila, že neexistujú.
Vedci zároveň prišli k záveru, že imunitný systém ovplyvňuje a navyše aj ovláda sociálne správanie. Tento objav by mohol mať veľký vplyv na liečbu niektorých neurologických porúch, ako napr. poruchy autistického spektra a schizofrénie. Výskumníci naznačujú, že vzťahy medzi ľuďmi a patogénmi môžu priamo ovplyvniť vývoj sociálneho správania, ktoré nám umožňuje zapojiť sa do sociálnej interakcie, ktorá je nevyhnutná pre prežitie. Rozvetvené cesty imunitného systému nás tak chránia pre chorobami, ktoré sú sprevádzané uvedenými interakciami.
Zdroj: news.virginia.edu
,,Neveril som, že by sa v tele mohli nachádzať štruktúry, o ktorých by sme ešte nevedeli. Myslel som si, že celé telo už bolo zmapované,“ povedal Jonathan Kipnis, profesor katedry neurovedy a riaditeľ Univerzitného centra pre mozgovú imunológiu a neurogliu.
Skutočný význam tohto objavu spočíva v jeho dôsledkoch na výskum a liečbu neurologických ochorení od autizmu cez Alzheimerovu chorobu až po sklerózu multiplex. Kipnis tvrdí, že výskumní pracovníci sa už nebudú musieť pýtať otázky typu ,,Ako môžeme študovať imunitnú reakciu mozgu?" alebo ,,Prečo majú pacienti so sklerózou multiplex napadnutý imunitný systém?“.
Mozog je ako každé iné tkanivo pripojený k periférnemu imunitnému systému prostredníctvom meningeálnych lymfatických ciev. To znamená, že pri každom neurologickom ochorení, ktoré obsahuje imunitnú zložku, môžu tieto cievy zohrávať významnú úlohu.
Keď sa o objave prvýkrát dozvedel Kevin Lee, ktorý predsedá Katedre neurovedy, povedal, že je nutné prepísať učebnice. O lymfatickom systéme pre centrálny nervový systém totiž nikto doposiaľ nevedel. Aj preto výskumníci previedli ďalšie štúdie, aby podporili objav. ,,Odteraz sa zásadne zmení spôsob, akým ľudia pozerajú na vzťah medzi centrálnym nervovým systémom a imunitným systémom,“ tvrdí Lee.
Objav bol umožnený prácou Antoine Louveau, spolupracovníka v Kipnisovom laboratóriu, vďaka ktorej bolo umožnené preskúmať cievy ako celok. ,,Živé zobrazenie týchto ciev bolo kľúčové k preukázaniu ich funkcie,“ poznamenal Kipnis. Chválil aj fenomenálne chirurgické zručnosti Igora Smirnova, vedeckého pracovníka v Kipnisovom laboratóriu, ktorého práca bola rozhodujúca pre úspech štúdie.
Neočakávaná prítomnosť lymfatických ciev vyvoláva obrovské množstvo otázok o fungovaní mozgu a chorobách, ktoré ho trápia ako napr. Alzheimerova choroba. ,,Pri Alzheimerovej chorobe sú v mozgu nahromadené veľké proteínové časti. Myslíme si, že môžu byť hromadené, pretože nie sú účinne odstránené týmito cievami,“ tvrdí Kipnis. Cievy vyzerajú s pribúdajúcim vekom inak, takže preskúmanie úlohy, ktorú zohrávajú v procese starnutia, je pre vedcov ďalšou výzvou. Obrovská rada neurologických chorôb ako autizmus alebo roztrúsená skleróza musí byť znovu posudzovaná na základe prítomnosti ciev, o ktorých veda tvrdila, že neexistujú.
Vedci zároveň prišli k záveru, že imunitný systém ovplyvňuje a navyše aj ovláda sociálne správanie. Tento objav by mohol mať veľký vplyv na liečbu niektorých neurologických porúch, ako napr. poruchy autistického spektra a schizofrénie. Výskumníci naznačujú, že vzťahy medzi ľuďmi a patogénmi môžu priamo ovplyvniť vývoj sociálneho správania, ktoré nám umožňuje zapojiť sa do sociálnej interakcie, ktorá je nevyhnutná pre prežitie. Rozvetvené cesty imunitného systému nás tak chránia pre chorobami, ktoré sú sprevádzané uvedenými interakciami.
Zdroj: news.virginia.edu
