Každá terapia by mala viesť klienta k uvoľneniu. Uvoľneniu na fyzickej aj psychickej úrovni. Ak okrem uvoľnenia dochádza aj k uvedomeniu, je to skvelé. Práve vďaka uvoľneniu a uvedomeniu môže nastať stav, že prestávame blokovať voľný tok energie v našom tele a prestávame tak „zavadzať“ prirodzenej samoliečiacej schopnosti tela, sile, ktorá všetko vyvažuje do rovnováhy.
K uvoľneniu a uvedomovaniu cez fyzické telo nám môžu pomôcť priame techniky a metódy fyzioterapie, rôzne špeciálne cviky, jóga, masáže a pod. Preto je často veľmi prospešné absolvovať pred psychoterapiou napr. masáž.
Mnohé psychoterapeutické prístupy a metódy, medzi nimi aj terapia Cesta, vedú klienta k uvedomovaniu si vlastného tela – cez vnímanie fyzických pocitov, napätia, tepla alebo chladu v určitých oblastiach (focusing, telesne ukotvené prežívanie). Rozhodujúcim zdrojom informácií je klient sám, nie terapeut. Zodpovednosť je na ňom, ten je expertom na informácie o sebe - je to objav klienta, jeho vnem – to je priamym vodítkom k terapeutickému procesu. Miesto napätia alebo zníženej i zvýšenej teploty umožňuje orientáciu, dáva nám tzv. mapu energetických blokov a naznačuje stav klienta.
Napätie je priamy subjektívny zážitok "panciera" klienta, je tam, kde sťahuje svaly. Ak je napätie silné a dlhodobé, človek často zároveň cíti aj bolesť. Znecitlivenie je dôsledok tlaku na nervy, ktorý je následkom napätia, je pociťované aj chladom - napätie často bráni prietoku krvi.
V týchto miestach môže dochádzať po určitom čase aj k fyzickému ochoreniu. Tento „pancier“ môže byť dôsledkom toxického introjektu (napr. nezdravého presvedčenia), môže pôsobiť aj ako „ochrana“, ktorú si človek nevedome vytvára, aby sa chránil napr. pred nepríjemnými spomienkami, pred nechcenými, potlačenými emóciami a pod.
Zameraním pozornosti na tieto miesta v tele dochádza k možnosti uvedomiť si a vyjadriť emócie, znovuprežitím nepríjemného (často traumatického) zážitku s podporou terapeuta tentoraz v bezpečnom terapeutickom prostredí, dochádza k celkovému psychickému a fyzickému uvoľneniu.
Keď takéto miesto v tele znovu ožíva, môže klient pociťovať mravenčenie, brnenie, "husiu kožu"- je to signál, že energia má možnosť znovu voľne prúdiť a rovnováha dostáva „zelenú“.
Zdravé telo vibruje nepretržite vďaka energetickému náboju vo svalstve. Človek je dobre zakotvený vo svojom tele a nemá strach nechať energiu spontánne plynúť.
Mnoho klientov má so zameraním pozornosti v tele veľmi malú skúsenosť. Pozvanie k pozorovaniu toho, čo sa deje v ich tele, môže byť novinkou a zároveň krokom k tomu, aby sa prestali odcudzovať svojmu telu. Rozvoj uvedomenia vyžaduje čas. Je to zručnosť, ktorú keď si dostatočne osvojíme a rozvíjame i naďalej v bežnom živote, výrazne nás podporuje v ukotvenom telesnom vnímaní a napomáha nám k lepšiemu sebapoznaniu, uvedomeniu a prirodzenej sebadôvere.
Zdroj: E. SMITH, Tělo v psychoterapii, 2007
K uvoľneniu a uvedomovaniu cez fyzické telo nám môžu pomôcť priame techniky a metódy fyzioterapie, rôzne špeciálne cviky, jóga, masáže a pod. Preto je často veľmi prospešné absolvovať pred psychoterapiou napr. masáž.
Mnohé psychoterapeutické prístupy a metódy, medzi nimi aj terapia Cesta, vedú klienta k uvedomovaniu si vlastného tela – cez vnímanie fyzických pocitov, napätia, tepla alebo chladu v určitých oblastiach (focusing, telesne ukotvené prežívanie). Rozhodujúcim zdrojom informácií je klient sám, nie terapeut. Zodpovednosť je na ňom, ten je expertom na informácie o sebe - je to objav klienta, jeho vnem – to je priamym vodítkom k terapeutickému procesu. Miesto napätia alebo zníženej i zvýšenej teploty umožňuje orientáciu, dáva nám tzv. mapu energetických blokov a naznačuje stav klienta.
Napätie je priamy subjektívny zážitok "panciera" klienta, je tam, kde sťahuje svaly. Ak je napätie silné a dlhodobé, človek často zároveň cíti aj bolesť. Znecitlivenie je dôsledok tlaku na nervy, ktorý je následkom napätia, je pociťované aj chladom - napätie často bráni prietoku krvi.
V týchto miestach môže dochádzať po určitom čase aj k fyzickému ochoreniu. Tento „pancier“ môže byť dôsledkom toxického introjektu (napr. nezdravého presvedčenia), môže pôsobiť aj ako „ochrana“, ktorú si človek nevedome vytvára, aby sa chránil napr. pred nepríjemnými spomienkami, pred nechcenými, potlačenými emóciami a pod.
Zameraním pozornosti na tieto miesta v tele dochádza k možnosti uvedomiť si a vyjadriť emócie, znovuprežitím nepríjemného (často traumatického) zážitku s podporou terapeuta tentoraz v bezpečnom terapeutickom prostredí, dochádza k celkovému psychickému a fyzickému uvoľneniu.
Keď takéto miesto v tele znovu ožíva, môže klient pociťovať mravenčenie, brnenie, "husiu kožu"- je to signál, že energia má možnosť znovu voľne prúdiť a rovnováha dostáva „zelenú“.
Zdravé telo vibruje nepretržite vďaka energetickému náboju vo svalstve. Človek je dobre zakotvený vo svojom tele a nemá strach nechať energiu spontánne plynúť.
Mnoho klientov má so zameraním pozornosti v tele veľmi malú skúsenosť. Pozvanie k pozorovaniu toho, čo sa deje v ich tele, môže byť novinkou a zároveň krokom k tomu, aby sa prestali odcudzovať svojmu telu. Rozvoj uvedomenia vyžaduje čas. Je to zručnosť, ktorú keď si dostatočne osvojíme a rozvíjame i naďalej v bežnom živote, výrazne nás podporuje v ukotvenom telesnom vnímaní a napomáha nám k lepšiemu sebapoznaniu, uvedomeniu a prirodzenej sebadôvere.
Zdroj: E. SMITH, Tělo v psychoterapii, 2007
