Odpustiť alebo neodpustiť? Táto dilema rezonuje v živote každého z nás, často sa objavuje vo filmových, divadelných i knižných spracovaniach a je dôležitou témou v každom náboženstve. Čo však o odpustení hovorí veda?
,,Množstvo výskumov zameraných na vplyv osamelosti a izolácie na zdravie človeka dokazuje, že negatívne emócie môžu vyústiť k narastajúcim zdravotným problémom a vyššej úmrtnosti. Zjednodušene môžeme povedať, že sa emocionálne dusíme,“ hovorí Amid Sood, profesorka medicíny na Mayo Clinic v Rochesteri, Minnesota. Potlačené emócie hnevu a zlosti zapríčiňujú množstvo zdravotných problémov od úzkosti a depresie až po vysoký krvný tlak a zvýšené riziko srdcového infarktu. Naopak odpustenie dovoľuje človeku sústrediť sa na pozitívne myšlienky a budovanie vzťahov, čo sa pozitívne podpisuje aj na jeho zdraví. ,,Dochádza k uvoľneniu ,,barikád“ v mozgu, ktoré sú zodpovedné za negatívne myslenie,“ dodáva Dr. Sood.
,,V prípade, ak druhá osoba neprejavuje ľútosť a nesnaží sa konanie napraviť, poškodená strana často nemôže a ani nechce odpustiť. Jednoducho ľudia sú príliš zranení a tých, ktorí im ublížili, nenávidia,“ hovorí Janis Abrahms Spring, klinická psychologička vo Westport, Conn, autorka knihy How Can I Forgive You? The Courage to Forgive, the Freedom Not To (Ako ti môžem odpustiť? Odvaha odpustiť, sloboda to neurobiť.) Dr. Spring dodáva, že lepšie, ako sa nechať ,,pochovať“ surovými pocitmi, je nájsť riešenie v alternatívnom prístupe, ktorý sa volá akceptácia alebo prijatie.
,,Keď odpustíte,“ hovorí Dr. Sood ,,neznamená to, že druhá osoba konala správne alebo mala pravdu. Nejde tu o zdôvodnenie, ani ospravedlňovanie toho, čo druhý človek urobil. Odpustenie je uznanie, že obeť sa rozhodla vzdať hnevu a zatrpknutosti a že budúci vzťah, ktorý si ku páchateľovi vytvorí, bude podľa jej najlepších možností.“
Zdroj: www.wsj.com
Emocionálne sa dusíme
Čím je človek starší, tým viac sa zaoberá tým, čo urobil, alebo čo urobili jemu. ,,Otázka odpustenia sa rokmi stáva čoraz výraznejšou a nesie ohromnú emocionálnu váhu, ktorá sa výrazne podpisuje na našom zdraví,“ tvrdí Berit Ingersoll-Dayton, profesorka na University of Michigan, riaditeľka programu School of Social Work. Ak chýba odpustenie, bolesť, ktorá nám bola spôsobená alebo ktorú sme spôsobili iným sa opakovane vynára v našich mysliach. Zapríčiňuje hromadenie hnevu alebo ľútosti, ktoré vedú k zatrpknutosti a k zhoršeniu psychického aj fyzického zdravia.,,Množstvo výskumov zameraných na vplyv osamelosti a izolácie na zdravie človeka dokazuje, že negatívne emócie môžu vyústiť k narastajúcim zdravotným problémom a vyššej úmrtnosti. Zjednodušene môžeme povedať, že sa emocionálne dusíme,“ hovorí Amid Sood, profesorka medicíny na Mayo Clinic v Rochesteri, Minnesota. Potlačené emócie hnevu a zlosti zapríčiňujú množstvo zdravotných problémov od úzkosti a depresie až po vysoký krvný tlak a zvýšené riziko srdcového infarktu. Naopak odpustenie dovoľuje človeku sústrediť sa na pozitívne myšlienky a budovanie vzťahov, čo sa pozitívne podpisuje aj na jeho zdraví. ,,Dochádza k uvoľneniu ,,barikád“ v mozgu, ktoré sú zodpovedné za negatívne myslenie,“ dodáva Dr. Sood.
Ako odpustiť, keď je utrpenie príliš veľké?
Jedna zo štúdií tvrdí, že ženy môžu v určitých situáciách z odpustenia druhým profitovať viac ako muži. Výskumníci z University of Missouri zistili, že odpustenie druhým pomáha chrániť staršie ženy pred depresiou, dokonca aj keď cítili, že im samotným odpustené nebolo. Naopak muži sa cítili horšie, keď odpustili ostatným, ale im samým odpustené nebolo. Autor štúdie Ashley Ermer tvrdí, že sú potrebné ďalšie výskumy, ktoré by tieto rozdiely vysvetlili. Iní odborníci hovoria, že nie vždy je možné odpustiť, a to najmä v prípadoch, keď ide o závažné ublíženia a trestné činy alebo keď páchateľ svoj čin neľutuje.,,V prípade, ak druhá osoba neprejavuje ľútosť a nesnaží sa konanie napraviť, poškodená strana často nemôže a ani nechce odpustiť. Jednoducho ľudia sú príliš zranení a tých, ktorí im ublížili, nenávidia,“ hovorí Janis Abrahms Spring, klinická psychologička vo Westport, Conn, autorka knihy How Can I Forgive You? The Courage to Forgive, the Freedom Not To (Ako ti môžem odpustiť? Odvaha odpustiť, sloboda to neurobiť.) Dr. Spring dodáva, že lepšie, ako sa nechať ,,pochovať“ surovými pocitmi, je nájsť riešenie v alternatívnom prístupe, ktorý sa volá akceptácia alebo prijatie.
Akceptácia pomáha, aj keď páchateľ čin neľutuje
Táto stratégia má za následok posun vpred od traumatickej udalosti. S pomocou rôznych metód, kam patrí aj psychoterapia, už človek nedovolí, aby bol ďalej posadnutý negatívnymi myšlienkami a pocitmi nespravodlivosti. Tiež si vytvorí novú úroveň vzťahu voči páchateľovi. Akceptácia pomáha zraneným osobám dokonca aj v prípade, ak páchateľ svoj čin neľutuje a nechce ho napraviť.,,Keď odpustíte,“ hovorí Dr. Sood ,,neznamená to, že druhá osoba konala správne alebo mala pravdu. Nejde tu o zdôvodnenie, ani ospravedlňovanie toho, čo druhý človek urobil. Odpustenie je uznanie, že obeť sa rozhodla vzdať hnevu a zatrpknutosti a že budúci vzťah, ktorý si ku páchateľovi vytvorí, bude podľa jej najlepších možností.“
Neočakávané benefity odpustenia
Michigenská doktorka Ingersoll-Dayton pomáhala v skupinových terapiách odpúšťania, kedy účastníci často považovali za nápomocné písanie listov, v ktorých opisovali svoj vnútorný boj so zúrivosťou, hnevom a bolesťou. Tieto listy neposielali páchateľom, ale čítali ich pred členmi skupiny a diskutovali o nich. U jednej šesťdesiatročnej ženy tento princíp viedol k uvedomeniu, že osobou, na ktorú sa najviac hnevá, je ona sama. Na začiatku programu pociťovala hnev k manželovi, ktorý ju emocionálne využíval. Po počúvaní ostatných členov v skupine si uvedomila, že najviac sa hnevá na seba, pretože s manželom dobrovoľne ostávala príliš dlho. Vďaka tomuto uvedomeniu dokázala odpustiť sama sebe.Prijatie a odmietnutie odpustenia
,,Ak chcete požiadať o odpustenie alebo niekomu odpustiť, musíte byť pripravený na prijatie alebo odmietnutie,“ varuje Dr. Spring. Napriek tomu verí, že vždy dôjde k začatiu vnútorného liečenia. Zdôrazňuje pri tom dôležitosť vytvorenia príležitosti konať dobro a odvahu adresovať a napraviť staré zranenia. ,,Treba si uvedomiť, že čas plynie a nikomu nepomôže, ak si bolesti a nedorozumenia vezmete do hrobu,“ dodáva na záver. Ako príklad uvádza príbeh psychoterapeutky, ktorá sa po rozvode odcudzila svorke, s ktorou mala veľmi blízky vzťah. Neprehovorili spolu dvadsať rokov až dokým jej svorka nestratila manžela. Rozhodla sa jej zavolať. Nasledovalo stretnutie po rokoch, behom ktorého si v priebehu piatich minút vysvetlili nedorozumenie a začali sa pravidelne stretávať. Uzmierenie malo reťazový efekt. Terapeutkin otec sa tiež zmieril s dcérinou svokrou a v čase, keď obaja stratili životného partnera, obnovili svoje priateľstvo. Keď svokra zomrela, zanechala terapeutke obľúbenú sošku, ktorú jej osobne doručil exmanžel. V tomto príbehu odpustenie prišlo po dlhých rokoch, ale práve v čase, keď bolo pre všetkých benefitom.Cesta k odpusteniu
Za jednu z najúčinnejších psychoterapeutických metód sa považuje aj terapia Cesta. Ide o celosvetovo známu liečebnú metódu, ktorá uvoľňuje emocionálne bloky v organizme. Tie vznikajú ako následok potlačených emócií a nespracovaných traumatických udalostí či dlhoročných tém. Cieľom terapie je dosiahnutie emocionálneho odpustenia voči sebe aj iným. Odpustenie odstraňuje emocionálne bloky, dochádza k uvoľneniu zablokovaných bunkových receptorov a to umožňuje naštartovať samoozdravné procesy v tele. Potlačené a nespracované emócie majú za následok nielen psychické problémy a nezdravé vzorce správania, ale vyvolávajú aj chemické zmeny v bunkách, ktoré vedú k vzniku fyzických ťažkostí. Cesta je tak mimoriadne účinná aj pri odstraňovaní dlhodobých fyzických zdravotných problémov.Zdroj: www.wsj.com
