Biomodulácia je proces ovplyvnenia života organizmu na úrovni bunky. A práve takýto proces umožňuje celkom nový pohľad na liečbu chronických a autoimunitných ochorení.
Z lekárskych výskumov Dr. Hughesa a Kosterlitza vyplýva, že medzi autoimunitné ochorenia patria aj choroby kardiovaskulárneho systému (infarkt myokardu, mozgová mŕtvica, rôzne druhy ochorení srdca), neuropsychického systému (schizofrénia, mániodepresia, autizmus, depresia, panický strach), zažívacieho systému (diabetes, cirhóza pečene rôzneho pôvodu, žalúdočné vredy, chronický zápal hrubého čreva, rôzne potravinové neznášanlivosti).
Medzi biomodulačné metódy patria všetky prírodné liečiteľské prístupy, ako napr. bylinkárstvo (fytoterapia), výživové poradenstvo, ajurvéda, tradičná čínska medicína, akupunktúra, meditácia, psychoterapie ako napr. metóda Cesta, regresné terapie a ďalšie.
Mnohé z dávnych aj súčasných „alternatívnych“ terapeutických metód poukazujú na akúsi „záhadnú“ silu, ktorá oživuje organizmus a je známa pod názvom „prána“, „chi“ (Čína) alebo „ki“ (Japonsko). Touto energiou by vo svetle uvedených objavov mohol byť prúd informácií prenášaný biochemickými prvkami emócií, t.j. neuropeptidmi a ich receptormi.
Existenciu molekulárnych základov našich emócií potvrdila vo svojej práci aj Dr. Candace B. Pert. Zistila, že mozog produkuje tzv. neurohormóny, ktoré sú sprostredkovateľmi nielen pri prenose objektívnych informácií, ale aj emócií - a pôsobia prakticky vo všetkých bunkách celého tela, v nervovej sústave, v krvi, v imunitnom systéme a v črevách.
Medzi emóciami a pamäťou existuje veľmi úzky vzťah. Pozitívne emocionálne skúsenosti sa pamätajú omnoho lepšie, pokiaľ máme dobrú náladu, a platí aj to, že tie zlé emocionálne skúsenosti sa lepšie pamätajú, keď máme zlú náladu.
Koncept „sietí“ zdôrazňujúci vnútorné prepojenie všetkých systémov organizmu má tak širokú škálu aspektov a dôsledkov, že prelamuje limity tradičnej paradigmy, ľudovo pomenovanej ako „moc mysle nad telom“. Najnovšie zistenia v tomto odbore ukazujú, že takáto definícia neopisuje presne to, o čo ide: myseľ nedominuje nad telom, ale stáva sa telom, pretože telo a myseľ sú jedno.
Dnes už vieme, že imunitný systém, rovnako ako centrálny nervový systém, majú schopnosť pamätať si a učiť sa. Z tohoto vychádza poznanie, že inteligencia nesídli len v mozgu, ale v bunkách celého tela.
Život bunky je riadený receptormi, ktoré sa nachádzajú na jej povrchu. Kvalita a množstvo týchto receptorov je ďalej ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patrí aj prežitá skúsenosť v minulosti. Tieto objavy sú dôležité pre určenie, ako sú vzpomienky uchovávané nielen v mozgu, ale aj v psychosomatickej sieti v celom tele, predovšetkým vo všadeprítomných receptoroch, v nervoch a zväzkoch buniek.
Tieto objavy vedú k formovaniu teórie, že všetky emócie sú zdraviu prospešné, pretože práve emócie sú tie, ktoré udržujú spojenie medzi mysľou a telom.
Všetky úprimné a autentické emócie sú emóciami pozitívnymi. Kľúč k emočnému zdraviu je vo vyjadrovaní emócií, v umení im načúvať a rozumieť - následne ich nechať voľne plynúť, odoznieť, odísť - potom nebudú môcť „samovoľne“ pokračovať v nahromadení a narastaní do takej miery, že sa stávajú nekontrolovateľnými (napr. „výbuchy“ hnevu).
Keď sa uvoľnia utajnené alebo zablokované emócie pomocou komplexu terapeutických metód, tak dôjde i k uvoľneniu vnútorných ciest, k oslobodeniu vnútornej emočnej energie, očiste a uzdraveniu.
Všetky tieto objavy vysvetľujú fakt, prečo má aj terapia Cesta, v ktorej sa s klientom „pracuje“ na psychickej a emočnej úrovni, tak veľký vplyv na uzdravenie zároveň na fyzickej úrovni.
Zdroje:
Institute for Biomodulation Medicine AG, www.biomodulation.com
Candace B. Pert: Molecules Of Emotion: The Science Between Mind-Body Medicine Scribner (1999).
Z lekárskych výskumov Dr. Hughesa a Kosterlitza vyplýva, že medzi autoimunitné ochorenia patria aj choroby kardiovaskulárneho systému (infarkt myokardu, mozgová mŕtvica, rôzne druhy ochorení srdca), neuropsychického systému (schizofrénia, mániodepresia, autizmus, depresia, panický strach), zažívacieho systému (diabetes, cirhóza pečene rôzneho pôvodu, žalúdočné vredy, chronický zápal hrubého čreva, rôzne potravinové neznášanlivosti).
Medzi biomodulačné metódy patria všetky prírodné liečiteľské prístupy, ako napr. bylinkárstvo (fytoterapia), výživové poradenstvo, ajurvéda, tradičná čínska medicína, akupunktúra, meditácia, psychoterapie ako napr. metóda Cesta, regresné terapie a ďalšie.
Mnohé z dávnych aj súčasných „alternatívnych“ terapeutických metód poukazujú na akúsi „záhadnú“ silu, ktorá oživuje organizmus a je známa pod názvom „prána“, „chi“ (Čína) alebo „ki“ (Japonsko). Touto energiou by vo svetle uvedených objavov mohol byť prúd informácií prenášaný biochemickými prvkami emócií, t.j. neuropeptidmi a ich receptormi.
Existenciu molekulárnych základov našich emócií potvrdila vo svojej práci aj Dr. Candace B. Pert. Zistila, že mozog produkuje tzv. neurohormóny, ktoré sú sprostredkovateľmi nielen pri prenose objektívnych informácií, ale aj emócií - a pôsobia prakticky vo všetkých bunkách celého tela, v nervovej sústave, v krvi, v imunitnom systéme a v črevách.
Medzi emóciami a pamäťou existuje veľmi úzky vzťah. Pozitívne emocionálne skúsenosti sa pamätajú omnoho lepšie, pokiaľ máme dobrú náladu, a platí aj to, že tie zlé emocionálne skúsenosti sa lepšie pamätajú, keď máme zlú náladu.
Koncept „sietí“ zdôrazňujúci vnútorné prepojenie všetkých systémov organizmu má tak širokú škálu aspektov a dôsledkov, že prelamuje limity tradičnej paradigmy, ľudovo pomenovanej ako „moc mysle nad telom“. Najnovšie zistenia v tomto odbore ukazujú, že takáto definícia neopisuje presne to, o čo ide: myseľ nedominuje nad telom, ale stáva sa telom, pretože telo a myseľ sú jedno.
Dnes už vieme, že imunitný systém, rovnako ako centrálny nervový systém, majú schopnosť pamätať si a učiť sa. Z tohoto vychádza poznanie, že inteligencia nesídli len v mozgu, ale v bunkách celého tela.
Život bunky je riadený receptormi, ktoré sa nachádzajú na jej povrchu. Kvalita a množstvo týchto receptorov je ďalej ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patrí aj prežitá skúsenosť v minulosti. Tieto objavy sú dôležité pre určenie, ako sú vzpomienky uchovávané nielen v mozgu, ale aj v psychosomatickej sieti v celom tele, predovšetkým vo všadeprítomných receptoroch, v nervoch a zväzkoch buniek.
Tieto objavy vedú k formovaniu teórie, že všetky emócie sú zdraviu prospešné, pretože práve emócie sú tie, ktoré udržujú spojenie medzi mysľou a telom.
To znamená, že hnev, strach, smútok je rovnako zdravý ako veselosť, radosť, odvaha.
Potlačovať tieto emócie a nedávať ich voľne najavo znamená spôsobovať si „rozklad“ organizmu. Stres spôsobený takouto situáciou sa potom prejavuje vznikaním blokov alebo zlou funkčnosťou na bunkovej úrovni.Všetky úprimné a autentické emócie sú emóciami pozitívnymi. Kľúč k emočnému zdraviu je vo vyjadrovaní emócií, v umení im načúvať a rozumieť - následne ich nechať voľne plynúť, odoznieť, odísť - potom nebudú môcť „samovoľne“ pokračovať v nahromadení a narastaní do takej miery, že sa stávajú nekontrolovateľnými (napr. „výbuchy“ hnevu).
Keď sa uvoľnia utajnené alebo zablokované emócie pomocou komplexu terapeutických metód, tak dôjde i k uvoľneniu vnútorných ciest, k oslobodeniu vnútornej emočnej energie, očiste a uzdraveniu.
Všetky tieto objavy vysvetľujú fakt, prečo má aj terapia Cesta, v ktorej sa s klientom „pracuje“ na psychickej a emočnej úrovni, tak veľký vplyv na uzdravenie zároveň na fyzickej úrovni.
Zdroje:
Institute for Biomodulation Medicine AG, www.biomodulation.com
Candace B. Pert: Molecules Of Emotion: The Science Between Mind-Body Medicine Scribner (1999).
