Teplejšia časť roka je za nami a s ňou aj dlhé dni v znamení outdoorových aktivít, tej najprirodzenejšej kompenzácie ku gaučom, školským laviciam, kancelárskym stoličkám či autosedadlám. Ako zvládnuť „sedavú sezónu“ bez obáv, že vás posadí rovno do čakárne fyzioterapeuta?
Začnime od konca – keď už sa sedavý životný štýl začne podpisovať na vašom zdraví, niet lepšieho miesta na sedenie ako poliklinika udržateľného zdravia Medante, kde sa o váš pohybový aparát s dávkou profesionality a ľudskosti postará fyzioterapeutka Gabriella Derzsiová.
Odborníčka, ktorá sa riadi heslom, že „individuálny prístup ku každému klientovi je tá správna cesta k uzdraveniu“, je vysadená na najnovšie trendy v oblasti fyzioterapie. Vzdelanie popri zbieraní praxe v medicínskych zariadeniach nadobudla aj absolvovaním kurzov spirálnej stabilizácie chrbtice či manuálnych a mobilizačných techník v oblasti chrbtice, panvy a bedier. V rozhovore prezradila, aké chyby robíme pri sedení aj ako vzpružiť pohybový aparát.
Článok z kliniky Mayo prirovnáva škodlivosť sedavého životného štýlu k fajčeniu. Z analýzy 13 štúdií skúmajúcich pomer sedenia a aktívneho pohybu vyplynulo, že u ľudí, ktorí denne presedia viac ako 8 hodín a nešportujú, je riziko predčasného úmrtia porovnateľné ako u dlhodobých fajčiarov. Podceňujeme sedenie a jeho rolu pri šírení civilizačných ochorení?
Je to silné prirovnanie, ale musím s ním súhlasiť. Žijeme v dobe, keď od základnej školy až po vysokú pomerne veľkú časť dňa presedíme. Preferujeme pasívny oddych namiesto aktívneho. Sedenie značne podceňujeme, aj keď veľa ľudí sa snaží dodržať aspoň základné ergonomické zásady. No to ešte nemusí znamenať, že nebudeme mať problémy s chrbticou.
Fakt, že sedeniu venujeme značnú časť dňa, vyvoláva pocit falošnej istoty, že sedenie nie je žiadna veda, stačí si nájsť pohodlnú polohu. Skutočne platí, že komfortné sedenie = zdravé sedenie?
Komfortné sedenie neznamená zdravé sedenie. Keď vysvetľujem a prakticky ukazujem klientom, ako správne a ergonomicky sedieť, dostávam od nich odpoveď, že sa to nedá a že je to nepohodlné, prípade nepraktické pri vykonávaní ich pracovnej činnosti.
Medzi najčastejšie zlozvyky patria prekrížené nohy pri sedení, ale aj celkovo zlé nastavenie pracovného prostredia. Nevenujeme pozornosť tomu, kde máme umiestnený monitor, klávesnicu, myš, kde máme tlačiareň či ako máme nastavenú výšku sedu.
Čoraz populárnejší je koncept „no extra time“ cvikov. Diskrétny tréning, ktorý nevyžaduje žiadnu časovú investíciu, lebo cvičiť možno aj počas práce. Aké sú vaše tipy pre ľudí, ktorí chcú odbremeniť chrbticu, no nemôžu si dovoliť obmedziť dlhé sedenie?
Odporúčam, aby si zaobstarali do práce stôl, ktorý sa dá výškovo nastaviť a aby striedali cez deň sed a stoj. Môžeme nakúpiť hocijakú ergonomickú stoličku, sedenie naďalej ostáva záťažou pre chrbticu. To najmenej, čo sa dá realizovať v bežnom živote, sú prechádzky. Skúsme zaparkovať auto ďalej od práce, od domu, či vystúpiť o zástavku skôr a dať si prechádzku smerom do práce alebo už z práce.
Osveta o škodlivosti sedavého životného štýlu silnie, no na druhej strane tu máme rapídnu digitalizáciu, automatizáciu a zvyšuje sa počet administratívnych pracovných pozícií. Aký je váš postreh z praxe – pribúda, alebo ubúda „usedených“ klientov?
Skôr pribúda ako ubúda, a žiaľ, ich veková hranica sa čoraz viac znižuje. Dnes nie je nič výnimočné, že k nám prichádzajú deti mladšie ako desať rokov. Trápia ich ťažkosti s pohybovým aparátom, prípadne majú bolesti hlavy, kĺbov, svalov. Žijeme vo veľmi pohodlnom svete, kde za nás pracujú manuálne stroje a pohyb sa nám vytráca zo života. Všetko sa digitalizuje a tým nás núti viac sedieť. Pribúda aj každodenný stres, ktorý ma takisto neblahý vplyv na celkové držanie tela.
Aké sú prvé signály, ktorými sa nám telo snaží naznačiť, že k sedeniu nepristupujeme správne?
Naše telo nám vždy dáva jasne najavo, že niečo sa deje, ale bohužiaľ to ignorujeme. Najskorším varovným signálom je bolesť. Bolesť, ktorú podceňujeme a čakáme, že to samo prejde.
Ľahká dostupnosť zdravotníckych informácií môže zvádzať k predstave, že s riešením pomôže aj Google. Kedy je už čas pozhovárať sa s odborníkom?
Stretávam sa s tým, že moji klienti cvičia podľa videí, ktoré našli na internete. Až keď tieto cviky prechádzame v ambulancii, prídeme na to, že sú absolútne nevhodné, pripadne ich pacient cvičí zle a viac si tým škodí ako pomáha.
Bolesti hocijakého charakteru sú dostatočne pádny dôvod na návštevu fyzioterapeuta. Samozrejme, aj prevencia je dôležitá, no osobne si myslím, že raz za rok sa nechať vyšetriť fyzioterapeutom by mala byť štandardná záležitosť. U nás v Medante pri prvej návšteve pacient absolvuje vstupnú konzultáciu.
Môžete nám priblížiť, ako táto prvá návšteva prebieha?
Začínam rozhovorom, prečo k nám klient prichádza a preberá sa aj anamnéza. Následne sa klient vyzlečie a nasleduje vyšetrenie aspexiou, pohľadom. Pri ňom sa popisujú viditeľné asymetrie tela. Neskôr pri palpačnom vyšetrení hľadáme na tele bolestivé body, prípade blokády. Zmeriame základné rozsahy pri pohyboch, vyšetrujeme skrátené a oslabené svaly.
Prvé stretnutie uzatvárame stanovením ďalších postupov pri liečbe, povieme si frekvenciu ďalších návštev, vysvetlíme, na čo sa budeme v rehabilitácií zameriavať a dohodneme nasledujúci termín.
Nečakajte a doprajte svojej chrbtici nadštandardnú starostlivosť ešte dnes.
